Vesmír ako väzenie ?

Popustime trochu uzdu našej fantázii a predstavme si jednu situáciu v duchovnom svete medzi Bohom a dušou a ich malú konverzáciu.

Duša v každodennej blízkosti Boha sa jedného pekného dňa rozhodne, že sa bude chovať ako On.
Nakoľko vníma Jeho denno-denné aktivity ako všetko tvorí, ovláda, plodí, ničí a užíva si, zatúži byť ako On.
Pretože Boh – Krišna svoju neoddeliteľnú čiastočku dušu nekonečne miluje – chce jej prianie splniť, ale sám sa dostáva do paradoxnej situácie keď si uvedomuje že Boh je len jeden, teda On samotný a duša..

Túto rolu teda duša zastávať v duchovnom svete nemôže, lebo to nedokáže.

V skutočnosti to po čom duša zatúži je také nezmyselné ako keď malé dieťa chce lietať, alebo dosiahnuť na mesiac z oblohy.
Milujúci rodič vezme dieťa do rúk a umiestni ho do pozície, teda do svojich rúk, kde ho vyhadzuje smerom hore a dolu a keď si dieťa myslí, že lieta tak je šťastné. Alebo vezme malé zrkadlo nasmeruje ho na mesiac, vloží ho do rúk malého dieťaťa a opäť si dieťa myslí, že v jeho rukách je mesiac, ktorý je na oblohe..

Podobne aj Boh – Krišna ako milujúci otec povie svojej drahej duši :

„Vzhľadom na to, že si chceš dopriať tej skúsenosti a byť ako Ja, môžem ti to splniť, ale pretože Boh som Ja a nikto iný tu v duchovnom svete ním byť nemôže, tak ťa vezmem do sveta kde je to možné. Tento svet sa volá hmotné stvorenie, ktoré som pre teba a tebe podobných stvoril. Tu sa môžeš hrať na pána rôznych svetov, môžeš sa skúsiť hrať na to, že niečo vytváraš, ovládaš, plodíš, nech už sa jedná o čokoľvek – domy, stromy, počasie, ľudí a pod. Nad tým všetkým tu môžeš skúsiť panovať. Budeš to však mať veľmi ťažké a musím ťa upozorniť, že budeš pri tom aj trpieť, pretože toto nie je tvoja skutočná podstata a povaha byť pánom a ovládateľom. Ďalej ťa musím upozorniť, že všetky hry, ktoré tu budeš hrať budú dočasné a nie trvalé ako tu v duchovnom svete. No a pretože to nie je tvoja skutočná povaha a pozícia, preto bedeš trpieť ako ryba na suchu, pretože jej skutočne prirodzené prostredie je vo vode.
Mne to je ale veľmi ľúto a pretože ťa milujem a nechcem ti túto tvoju hru odoprieť, preto som tento hmotný svet zariadil tak aby netrval večne, tak ako tvoj hmotný život..
Určite sa tu stretneš aj s rôznymi chorobami a so smrťou a to len preto, že nechcem aby si sa takto hrala večne a chápala, že toto nie je tvoje prirodzené prostredie a že chcem aby si sa vrátila späť ku mne, späť domov, kde žiadne choroby, starnutie ani smrť neexistujú..
Ako ďalší dôkaz nekonečnej lásky, ktorú k tebe chovám a ktorá nikdy nemôže vyhasnúť je, že nech budeš kdekoľvek – ja budem stále s tebou, v tvojom srdci ako tvoje druhé ja – nadduša a môžeš sa ku mne vždy modliť a v myšlienkách na mňa spomínať a ja ťa vždy povediem tou správnou cestou, pretože svet do ktorého chceš ísť panovať a takto žiť, nie je pre teba prirodzeným miestom, ale utrpením.
Preto rozmysli si to dobre či ti to za to stojí a chceš to všetko zažiť. Ak áno, Ja ti v tom brániť nebudem a pretože ťa mám veľmi rád, tak som pre teba také miesto vytvoril a môžeš sa tam skúsiť ísť hrať na to – po čom tak túžiš.“

Boh – Krišna nás takto varuje, aby sme si všetko dobre rozmysleli ešte pred tým ako budeme chcieť od neho odísť.

Ak to však aj napriek Jeho slovám urobíme a vkročíme do hmotného stvorenia tak si musíme byť vedomí toho, že sme to chceli my sami a je to naša hra, pred ktorou nás On varoval a ktorá sa môže skončiť kedykoľvek tak, ako keď rodič zoberie svojmu dieťaťu naspäť hračku v podobe zrkadla s mesiacom, alebo ho prestane vo svojích rukách pohadzovať sem a tam a hra na lietanie sa skončí.

Nuž a preto že sme – ako tie deti – pripútaní k niektorým udalostiam, ktoré chceme prežívať podľa nejakého našeho plánu, tak keď sa tie udalosti a životné situácie raz skončia tak iba trpíme a trpíme a ten kto to pochopil sa chce už iba vrátiť späť domov, späť k Bohu.